Život

Hoci sa to zdá neuveriteľné, tak je úplnou pravdou, že táto tzv. moderná civilizácia je strašne škaredá. Nenapĺňa znaky nadpozemskej estetiky a je úplne zbavená vnútornej krásy.

Naparuje sa kvôli hrôzostrašným budovám, ktoré sa podobajú skutočným myším dieram.

Svet sa stal strašne nudným, všade tie isté ulice, všade tá príšerná zástavba.

Všetko toto sa stalo fádnym, či už na severe, juhu, východe alebo západe nášho sveta.

Všade je to rovnaké, až sa z toho točí hlava. Davy kričia: "Modernizácia!"

V našich oblekoch a nablýskaných topánkach sa podobáme pyšným pávom. A zatiaľ je na svete toľko nešťastných, podvyživených a zúbožených.

Prostá a prirodzená krása, spontánna a naozajstná, bez nutnosti použiť make-up a iné kozmetické vymoženosti, sa vytratila z ženského pokolenia. Teraz sme v modernej dobe. Taký je život.

Ľudia sa stali strašne krutí. Láskavosť sa pomaly vytráca. Nikto už nemá s nikým súcit.

Výkladné skrine luxusných obchodov sa lesknú výstredným tovarom, ktorý si tí menej majetní nemôžu dovoliť.

Tí, čo nie sú súčasťou "našej" spoločnosti, tak sa môžu na tie šperky, hodváb, drahé parfumy a dáždniky iba pozerať. Môžu sa pozerať, ale nesmú siahať. To sú muky, ktoré prežíval Tantalus.

Moderný človek je strašne hrubý. Vôňa priateľstva a úprimnosti sa z veľkej miery vytratila.

Hemžiace sa masy sa sťažujú, že majú vysoké dane. Každý má problémy. Niekto dlhuje nám a my dlhujeme inému. Niekto nás žaluje a my nemáme s čím zaplatiť. Naše starosti nás vnútorne mučia. Nikto nežije v mieri.

Byrokrati sú psychicky závislí na svojich okrúhlych bruškách a cigarách. Hrajú si svoje politické hry a vôbec sa nestarajú o utrpenie ľudí.

V dnešnej dobe nie je nikto šťastný. Najhoršie je na tom stredná trieda, ktorá stojí proti meču a za chrbtom má stenu.

Bohatí a chudobní, veriaci i neveriaci, obchodníci aj chudáci, obuvníci i kováči iba žijú, pretože musia. Utápajú svoje trápenie vo víne a dokonca sa stanú závislí na drogách, aby utiekli sami pred sebou.

Ľudia sa stali zlomyseľnými, podozrievavými, prefíkaným a zvrátenými. Nikto už nikomu neverí. Každý deň si vymýšľajú nové podmienky, certifikáty a iné obmedzenia. Požadujú dokumenty, papiere, ktoré už však neplnia svoj ​​účel. Ľstiví sa tomu smejú - vyhýbajú sa zákonom dokonca aj napriek hrozbe uväznenia.

Žiadna práca nie je veselá. Zmysel pre pravú lásku bol stratený a ľudia sa dnes sobášia, aby sa zajtra rozviedli.

Nanešťastie, jednota v rodinách sa rozpadá. Nikto už nemá vrodený zmysel pre slušnosť. Lesbičky a homosexuáli sú tak bežní ako pohár pitnej vody.

Účelom tejto knihy je zistiť o tomto viac, snažiť sa porozumieť príčinám takéhoto rozvratu, bádať, hľadať, skúmať...

Hovorím bežnou rečou, ľahko zrozumiteľnou, v nádeji, že bude odhalené to, čo stojí za touto strašnou situáciou.

Premýšľam nahlas a nech si intelektuáli hovoria, čo chcú.

Teórie sú už nudné. Dokonca sa už predávajú na trhu, a čo z toho?

Teórie sú dobré len preto, aby nám znepríjemňovali život.

Goethe správne povedal, že "šedá je teória, zelený strom (zlatých plodov) života."

Úbohí ľudia sú už znudení mnohými teóriami. Chcú niečo praktického. A preto musíme byť praktickí a dôkladne poznať príčiny nášho utrpenia.